Daša Kovalová pôsobí vo Výskumnom centre na Žilinskej univerzite v Žiline (UNIZA). Ako výskumníčka pracovala na medzinárodnom projekte AIR TRITIA, na výskume emisií z dopravy. Zúčastnila sa
viacerých konferencií a projektových stretnutí, získala vynikajúce kontakty a bohaté skúsenosti. Najväčším zážitkom počas štúdií bola pre ňu letná škola vo Viedni a stáž v Centre dopravního výzkumu
v Brne. V roku 2018 získala aj cenu Slovenskej cestnej spoločnosti za doktorandskú dizertačnú prácu.

Čo ťa pritiahlo na stavebnú fakultu a vzbudilo v tebe záujem o technické predmety?
Na strednej škole ma najviac zaujímala fyzika, matematika a chémia, preto som sa aj rozhodla pre štúdium technického odboru. Na univerzite som študovala cestné staviteľstvo, navrhovanie, projektovanie cestných komunikácií a laboratórne skúšky som mala najradšej. Nasledovali tri najkrajšie roky môjho štúdia, keď som sa rozhodla zaoberať výskumom ako doktorandka.

Na čom zaujímavom si ako výskumníčka pracovala a čo bolo výsledkom výskumu?
Cieľom výskumu mojej dizertačnej práce bolo znižovanie produkcie tuhých častíc a s tým súvisiaca ochrana životného prostredia. Práca prezentuje poznatky z posúdenia vplyvu zloženia asfaltových zmesí používaných do vozoviek na tvorbu tuhých častíc z ich povrchu do ovzdušia. Zistilo sa, že zmesi AC11 (asfaltový betón) produkujú v priemere vyššie koncentrácie obrúsených častíc ako zmesi SMA11 (asfaltový koberec mastixový) a zároveň zmesi, v ktorých je použité kamenivo v kombinácii melafýr a dolomit vykazovali najvyššie hodnoty obrusu. Výzvou pre výskumníkov je nájdenie takého zloženia asfaltovej zmesi, ktoré by bolo šetrnejšie k životnému prostrediu a zdraviu ľudí zároveň.

Aký to má význam pre prax?
Merania dizertačnej práce boli prvotné svojho druhu, položili základ k ďalšiemu pokračovaniu vo výskume zameranom na nespaľovacie emisie z dopravy. A tak ako vieme rozlíšiť asfaltové zmesi z pohľadu hlukovej záťaže, výsledky výskumu naznačili, že je možné rozlišovať kvalitu asfaltových zmesí a vhodnosť ich použitia aj z pohľadu tvorby jemných častíc pri ich obrusovaní.

Prečo by sa mal mladý človek rozhodnúť pre štúdium staviteľstva?
Študovať ,,stavbarinu“ má zmysel, má budúcnosť. Stavať sa bude vždy a všade, či už diaľnice, mosty, železnice, domy… Absolventom sa po ukončení stavebnej fakulty otvára veľa možností, kde a ako sa uplatniť. Či už budú stavebné objekty navrhovať, projektovať, rozpočtovať, manažovať alebo pracovať vo výskume, určite sa nestratia. Diplom už v dnešnej dobe nie je vzácnosť, dôležité je si správne vybrať.